Spoločnosť (Aneb čokeby som mohol #2) + Zabil som svojho psa.

Autor: Carlos Michal Martinez Rico | 23.4.2013 o 14:19 | (upravené 23.4.2013 o 14:45) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  132x

Rád by som teraz rozobral prečo hovoria, že máme schopnost rozhodovať čo je zlo a čo je dobro, kým nám každý pri tom vysvetľuje čo je čo, čo bolo ale najhorsie je, že sami to menili podľa udalostí a stretol som veľa ľudí, čo to bralo až priam opačne. Čím som starší, tym viacej techník ľudstva ako seba presvedčiť o svojej pravde spoznávam, poďme ich trochu rozobrať.   Už kde Marketing ako náboženstvo a obchod nie je žiadne tajomstvo, môžeme sa ponoriť hlbšie do systému a to do jeho patričných štrukturálnych prvkov. Už keď išlo o nápad ako zgrupovat čo najväčšie množstvo prvkov do jedného formovateľného celku, tak si zoberme vlastnosti jedinca ako takého.

Ja a moja DitušaJa a moja DitušaJa

Plato

 

Raz napísal postupnosťrežimov a to konkrétne v tomto poradí :

Aristokracia (vládnutie filozoficky založeného kráľa), Timokracia (vojnovozaložený kráľ), Demokracia (kde sa sloboda berie nadovšetko ale zároveň to je aj otroctvo) a Tyrania (kde zlý a podlý kráľ je ten, ktorý podľahne moci a sebectvu a všade vládne chaos). Ak toto beriete ako obmedzený pohľad na možnosti, súhlasím, ale Plato nemal internet a nestretol žiadneho ázijského duchovného, ktorý by mu povedal niečo vymyslené čo by ho uspokojilo v jeho myslení.

 

Ja osobne beriem všetky prejavy človeka ako zmeniteľné a každú informáciu o ľudstve za nepodstatnú, vrátane ich kultúrneho dedičstva. Nezapieram ho, len som si vedomý toho, že pri toľkých zmenách sme my ako šikovní tvorovia zdegenerovali absolútne všetko na úroveň googlu. Čiže je to všetko síce pekné, ale aj tak je to užitočné len pokiaľ nám to je užitočné alebo pokiaľ chceme niečo ku káve. Za to si ale môzeme len my sami. 

Plato bol človek s názorom, mohol byť chytrý ako chcel alebo mohli mu pripisovať akékoľvek vlastnosti, to záležalo samozrejme na tom kto to písal a čo si o ňom myslel skrz to, kam patril. Dôležitosť je vážne relatívny pojem.

 

Vidím ale použiteľné prvky jeho názoru na to, čo chcem napísať, čiže môžem konečne začať.

 

Dobro, zlo, neutrál

 

Od kultúrneho boomu minulého storočia konkrétne v 90 tich rokoch ohľadom seberovnosti a rovnocennosti, čo bol bod dovŕšenia zmeny naštartovanej predsvetovými vojnami, sa rozmohol po celom svete názor, že každý si môže robiť čo chce, v podstate svätý imidž, že každý môže všetko a buď čo len chceš je demokratický prvok sloganu Americký Sen. Americký sen nebol ale prvý systém podporujúci túto myšlienku. Ilúzia toho, že môžeš byť čo chceš, podľa toho ako veľmi chceš, prerástla z duchovného princípu že keď v niečo veríš, tak sa to aj stane, len sa to previedlo do fyzicky vykonateľnej podoby. Vrámci prispôsobenia systému išlo o prirodzený efekt zmeny. S ilúziou “hocičoho” prišiel aj prvok “čo len chceš”, čo je další populárny prvok, ktorý sa dovŕšil zo zmeny kategórií do ktorých napríklad zapadajú práva žien a boj proti domácemu násiliu. Ja osobne obidve tieto veci vrelo podporujem, tak isto viem, že sú vo väčšine domácnostiach nedosiahnuteľné, kým nie je z páru absolútne neškodná skupina ľudí. Ale o tom sa porozprávame neskorej. Nie nadarmo prakticky všetky svetové náboženstvá dali do povedomia že ten zlý (Satanči Mara či čokoľvek pripomínajúce kozu, poprípade čo najviac hlav vedie) je ten, čo sľubuje a dodá za to že im patríte večne všetko. S tou kozou tiež prejdeme do zaujímavých faktov neskorej.

Ľudia sa handrkujú už niekoľko tisícročí o tom istom, svet je peklo, len my sme zodpovední za svoj raj a všetko čo nám vadí od patrenia po obmädzenia sú zlé a všetko čo nám dovoľuje robiť čokoľvek chceme je dobré. Novinka? Napriek nespočetnému premenlivému systému, ktorý vždy ponúka úplne niečo iné,ktoré sa plynulo mení zdanlivo, sa všetci hádame o tie isté veci.
Tým chcem povedať, že spoločnosť nepriniesla absolútne žiadne zmeny napriek našim pokusom, pri najlepšom ich rotuje smenšími zmenami, kým my obetujeme celý náš život na to, aby sme bojovali o šľachetnú vec ktorá je skvelá, úžasná a zaručene pointa života. Taký zakladateľ Greenpeace obetoval celý život a obetoval stovky tisícov ľudí na obmedzenie jadra, teraz ale uznal, že pokiaľ by za to nebojovali, nemuselo byť toľko uhlových elektrární, uhlových baní a také znečistenie. Tých ľudí, čo sa viazali o cisterny alebo o elektrárne a zomreli na rakovinu kričiac že korporácie za to môzu, už asi nevráti nikomu. Korporácie nie sú zlé, korporácie sú každý človek čo má peniaze a vplyv. Nehovoriac o počte ľudí za ňou. Vždy stojac za niečo, čo taký hipisák nikdy nechcel a preto ich obviňoval... na reakciu ako treba byť iný robili festivaly kde sa zhlukovali do státisícov a zakladali spoločnosti kde nemusia ako Korporacie zarábat na úkor iných aby sa ľudia v nej mali dobre ale obetovali vyššie pohodlie aby si produkovali veci tak, aby sa mali rovnako dobre, aby spoločne zmenili svet...

 

Korpus združenia je tu od rímskych čias, možno aj skôr,patrili do neho náboženské skupiny či cechy. Hipisáci boli intervencia starého zmýšlania snažiac sa prispôsobiť novým podmienkam za šoku teroru vojen. Hipisáci su korporácia sami osebe, veľa úspešných hipisákov, ktorým sa darí dodnes vlastnia koncerny a monopoly na vodu, kinematografiu, bio potraviny, biopalivo, náboženské neziskovky atď, veľké združenia humanitárneho charakteru. Tak isto ako korporácie. Celý New Age je korporačné združenie podobného charakteru, 2012 atď.

 

Ja budem viesť korporačnú spoločnosť od júla a vôbec sa mi nezdá, že by som robil všetko pre zničenie sveta v mene satana a už vonkoncom nie aby som bol súčasťou nejkej viery aktívne. Ako sa cíti potom taký Kollár? Jednoznačne nie zle. Mne nikdy nešlo o peniaze. Mám stále tie isté šortky od číňana v Modre, ktoré som si kúpil pred dvoma rokmi, nemám ani nohavice, všetko vrážam do každého iného kto potrebuje pomôcť, ceny co poskytujeme sú minimálne na to, aby sme zaplatili daň + niečo do vrecka na nájom atď. Máme sekundárne práce aby sme utiahli čo nezískavame inak.

 

Nesťažujem sa

 

Keď vidím ako spolky či podnikanie môžu dopadnúť na základe dobrej veci ako napríklad PETA, ktoré sú v podstate maximálne sfanatizované sekty, kde sa ale namiesto modlenia k bohovi určuje tiež materiálne zasiahnuteľna modla vo forme domáceho zvieraťa a skor zvieraťa celkovo. Ako ich systém uctievania funguje je ľahko pochopiteľné z predošlej časti prechodu duchovného do materiálneho. Nemienim hovoriť že naši mazlíci nie sú ako ľudia, mám ich sám a mal som ich zopár, jednu fenu som musel aj sám zabit a niekoľko z nich dať preč, za čo ďakujem mojej úžasnej bývalej a jej pokusom očierňovat každého len nie seba, ja nič ja muzikant. Dokázať milovať ju aj napriek jej sadizmu je vážna odvaha, ale dalo sa to.

 

Mal som aj ťažšie koníčky

 

Skorej ma fascinoval pokus pár domácich siekt využívať čokoľvek sa mi stalo proti mne v pri gangstalkingu. Som docela odolný voči obliehaniu, ale toto už presahovalo morálnu únosnosť.

Preto som sa popritom sústreďoval na bežné problémy ako napríklad nechať psy nadočaske kvôli pracovnej zaťaženosti. Žena, ktorá to prevádzkovala ako hotel sa ich snažila podľa mňa predať, lebo sme jej povedali že naše CaneCorso je chovateľná (nebola, mala krátky predkus), klamstvo čo vždy zabralo aby som videl povahu chovateľa, voila. Nemám potvrdené na čo psov chcela, ale viem, že sa oháňala tým, že ich dala slobode zvierata tvrdila že všetci vedia akí sú že sú na ceste do Nemecka. Musel som ťahať policajtov za Vinohrady a zobrať si ich odtiaľ nasilu. Boli u nej na záhrade, po volaní policajtov sme počkali kým došla z roboty . Došla a začala sa oháňať papiermi nejkých spolkov zvierat a informáciami o týraní. Policajti nám samozrejme dali za pravdu. Zobrali sme si ich a asi mesiac som riešil úplne iné veci. Medzi moje oblubené nájdenie na internete svoju podobizen a fotky z môjho profilu. Opis ako keby sme boli najväščí vravohia psov vôbec. Na to mi píše kamoška či som to spravil a žš mam jej povedat pravdu. Nevieme, či išlo o podnet tej organizacie ktorej papiermi sa oháňala, či jej konkrétne ale mám pocit, že o predaj psov nešlo Slobode Zvierat. Po zdieľaní sa stovky ľudí vyjadrovalo k našej smrti ato že nás treba zabiť, či aké monštrá a psychopati sme. Po niekoľko mesačnom šírení tejto správy internetom to vyústilo ktomu, že ja a môj pes sme boli dorezaní nožom na prechádze v Petržálke. Útočník kričiac že nás pozná a že takí ľudia ako my si psa nezaslúžia, kým dostal pár bomb do hlavy odomňa,utekal ako šváb. Súvislosť mi nikdy nebola potvrdená, ale či išlo o náhodu alebo proste o prepnutého chlapa to sa už nedozviem. Jeho a jeho krémového pittbula som už nevidel ani po takmer pol roku denno denného venčenia tam, paradoxne si Dita, môj pes, predomnou nedovolila na neho skočiť, za čo som jej bo lvďačný ešte pár týždňov. Neviem prečo na neho nezaútočila a či ho nepoznala. Frajeri bývalej z BA bývajú všetci v Petržálke (podla nej) a okolí a má tam známych plus tam chodila von. Čo dodať. Prečo ma tak neznášala abi sa udržala v kontakte somnou? Komplikované, rozobereme inokedy.

 

Eskalácia

 

Nehovoriac o doplnení správ o tom, ako Dita zomrela resp. ako som ju musel zabiť, čo mi moc teda nebodlo docelkového diania. Neviem čo sa dialo, viem len že som došiel zPrahy po pár dňoch zhánania práce, plánoval som sťahovanie tam nech mám konečne prácu, ktorá lepšie platí, a dojdem dovrcholne osratého, ošťatého a totálne zdevastovaného bytu. Bytu, do ktorého som investoval posledné peniaze na slušné bývanie popri zháňaní roboty. Moja bývalá sa zatiaľ opíjala blízko nás a nedošla ju ani raz vypustit, čiže našej Dite preplo evidentne úplne. Ditu som zbožňoval, doteraz mám jej fotky vyvesené všade kam idem, to že ale Dituška bola pes ktorý útočil na malé deti, konkrétne chlapcov a to že som ju musel mať v garzónke lebo jej majiteľka (bývalá) ma využívala ako chúvu na psov, to už bola moja kaša.

 

Všetko smerovalo k tomu,že si budem môcť už o týždeň prenajať dom s pozemkom, už som mal skontaktovaných realiťákov. Preto aj pri venčení 4 krátdenne a pustení večer okolo polnoci som vedel, že to vydrží ešte nejaký čas. Stratil som toho príliš veľa na to, aby som ju nechal len tak odísť. Bolo to v období, keď som uz našu druhú fenu hneď 2 týždne po presťahovaní dal Slobode Zvierat. Bývalása mala o ňu postarať, no zase nedvíhala telefón a v robote kde robila mi sľubovala hory doly alebo ma ignorovala úplne. Hovno plnila.

 

Neviem čo sa tam dialo, ale takú som Ditu ešte nevidel. Doslova mi skoro odkusla ksicht, kusnutie Bandoga nie je sranda. Nechcela prestať a nedokázal som ju udržať, prvé som s ňou zápasil a držal ju pod krkom, otáčal jej hlavu. Mam zopár rokov Wing Tzunu a mal som aj vlastný group, čiže som sa snažil aplikovat čo som vedel. Snažil som sa jej dať náhubok, roztrhalaho, začala viac kúsat, ja som už nevládal, len si pamätám, že som sa doštveral do kuchyne kým som ju odkopával a zobral som prvý nôž čo som videl. Nechcela prestať, tak som jej musel dať párvarovných rezov, no nasrala sa ešte viac. Uznávam, nasral som sa aj ja, či to bolo adrenalínom alebo tým že som to už vzdal,preťal som jej tepny aj prerezal jazyk na pol. Keď som videl, že sa ukľudnila skrz nedostatok krvi, tak mi nebolo všetko jedno,došlo mi to. Z 11teho poschodia som sa doslova drbal s ňou, pľuvajúca mračná slyzu so zrazeninami, dole výťahom a utekajúc cez celé Hraničiare ku veterinárovi. Vybitý telefón, žiadne auto nezastavilo len na mňa čumeli ako utekám s ňou v náručí,pričom mi stále padala z ramena. Nikdy som sa nebál tak, ako vtedy o ňu. Bolo asi 11 hodín, tak som trieskal na dvere, zavolali sme políciu, a riešilo sa to do rána. Bývalá odmietala dvíhať telefón naďalej aj keď som volal od veterinára kým Dite skolabovali cievy a veterinár nemohol nič spraviť bez suhlasu majiteľa co ona mala uplne na háku. Odmietala tam dojst skrz jej strach z policajtov (cnost každého pravého pravicového národniara podla jej príkladu, žartujem, ale evidentne ona môže len toto ukázať druhým), len kričala že čo som spravil s jej psom.

 

Nemohol som si odpustiť pocit, že to je celé zinscenované ako keby účelové, ale skrz veci čo riešim som sa naučil, že vždy predpokladaj plánovanosť až keď existuje nezvratný fyzický dôkaz. Neskorej, keď ma polícia pustila z nemocnice celého krvavého domov, išiel som upratovat scénu, ktorá bola horšia než väčšina filmov, ktoré som kedy videl, vaňe, zem, steny, strop, všetko šo sa dalo, celá chodba, výťah a tak ďalej. Tak som si všimol, že rozkúsané veci v byte boli položené aj na poličkách, odkial nemala šancu ich zobrat. Čiže moja bývalá tam bola, mala jediné kľúče a čokoľvek sa stalo s tým psom vie len ona.

 

Či to mal byť akt pomsty jej chorej mysle alebo nie,jedno viem, a to že enviromentálna kriminálka mohla spracovávať moju žalobu koľko chcela, za šírenie našich osobných fotiek alebo údajov, prenasledovanie až do Prahy a šírenie mailov na každého koho tá ženská dosiahla kontaktmi, v ten večer po tej udalosti mi povedal policajt pri stole v jednej petržálskej policajnej stanici, ze ten človek dostane maximálne 20Eur pokutu za ublíženie psovi. Zabudol som predtým udať totiž, že tie rezy na mojom tele pri tom čo nás dorezal sú od neho... Reku to bude jasné,asi nebolo. Nech som sa cítil akokoľvek zle, nech som bol zničený skrz dianie okolo tých siekt v minulosti či pocitu žesom na všetko sám a stále viac sám, viem, že vtedy som cítil niečo za čo sa žiadny chlap nemusí hanbiť. A to je aboslútny pokoj že už mi na živote nezáleží. A tam prišlo poznanie a zmierenie sa so situáciou. Som meditátor a som najlepší akého poznám a poznal som ich z celého sveta vážne veľa, od tých ktorým sa kľaňajú až k tým, ktorí si myslia že žijú stále v stredoveku. Ale to bola nová skúsenosť.

 

Videl som veci jasne


Tá žena, čo to šírila bola dôchodkyňa ktorá nemala v živote už nič okrem patrenia do komunity psíčkárov, čo ja som chápal lebo aj moja babka sa držala klubu dôchodcov kým sa jeho pocet drasticky nezmenšil rokmi. Ja som jej nechcel ničiť život, ale jej strach ztoho že by sa to niekto dozvedel viedlo k tejto reakcii. Skrz tocelé a k ľudí, čo mi otrávili psov a ja som im musel robiť rýchlo výplach žalúdka s hadicou, skrz ľudí čo mi jednu z nich zrazili, cez dávnejšie udalosti keď po mne stielali a snažili sa ma uniesť. Či potom ako som nechcel byť svätec a musel som utekať na veľvyslanectvo v Dillí, či od Tibetských siekt, ktorým som ževraj ukradol ich znalosti. Či od vtedy ženy môjho života, ktorú mi zobrali a nedali jej dodnes pokoj.

 

Je totiž úplne jedno kto si čo myslí, či na Slovensku, či v krajinách v ktorých som bol, či celosvetovo, mienku tvoríš, tá sa netvorí. Čím vyššie po hierarchii spoločnosti ideš, tým máš väčšiu možnosť tvoriť mienku podľa angažovanosti a zdrojov. Je úplne nepodstatné kto si čo myslí, pravdu o sebevieš len ty. A to, čo vieš ty ti tvorí dostupnosť zdrojov a to tvoria ľudia, ktorí sú dosť uspešní.

 

Ako doplnok diania

 

Nedávno po skontaktovaní sa s organizáciou Pes v Núdzi Pezinok, ktorá tá žena tvrdila že zastupuje a spolupracuje, po vysvetlení celej skúsenosti sa reprezentantka ohradila, že s ňou už nespolupracujú lebo že bola trochu... príliš angažovaná, takisto že sa pokúšajú hlavne odlíšiť sa od viac angažovaných jedincov.

 

Serie ma to? Ju? Niekoho? Na čo by som to chcel vôbec... mám vačšie problémy...nezaplatené hotely, kde som musel popri sťahovaní sa zo zničených domov presťahovať našich psov. Žil som aj ako bezdomovec dva mesiace na bývalom rehabilitačnom rezorte Zornička pri Modre. Žil som v chatke dva mesiace len aby si psy mohli si ňuchať okolie.Ešte aj tam ma bezdomovci chceli zodrať z kože a mal som platiť stále nájomné niekomu ale nikto sa nevedel dohodnúť komu.Trpezlivosť je krásny dar, ale až keď to človek začne búrať a dá najavo nech prestanú až potom ľudia mlčia. Za to som tam však stretol pár dobrých jedincov, ktorí samozrejme nebývali tam priamo, ale na blízkej Kráľovej. Ďakujem im tak isto za pomoc smojimi psami, ktorý si radi behali pomaly po celom okrese. Svojich psov som miloval a boli jediný, ktorým som dôveroval, lebo v rámci situácie a minulosti čo som riešil sa nedalo veriť nikomu.

Nech navonok som vyzeralako násilník alebo nie alebo ako vyrovnaný, šťastný, veselý,múdry, hlúpy, škaredý, pekný, čokoľvek čo sa dalo povedať,vtedy mi to ťuklo...

 

Svet je komplikovaný,nič viac.

 

Nemaj psov keď ich nemôžeš mať? Mohol som, a keď som ich mal, ani za svet by som svoje decká nikam nepustil. Držal som sa ich až kým som to už vážne sám nezvládal. Ospravedlňujem sa ak som pochybil, ale druhý by sa za ten rok ešte aj s tými sektármi v pätách, uždávno zastrelil. 24 hodinová práca udržať si čistú myseľ a správne rozhodovanie zlyhalo len na láske mojich psov. Zatiaľ čo som ešte stihol pomáhať narkomanom, pre ktorých ma opisovali ako jedného z nich či keď som sa snažil poskytnúť akú koľvek šancu každému, kto o to reálne stál. A čo by nás malo srať nie je toči naše psy majú plnehodnotné životy ako my. Väčšina sa má lepšie než ktokoľvek z nás, keď naše pokusy ich chrániť a milovať sú len odzrkadlenie, že sme presne to isté čo oni, len vo voľnom výbehu. Odjakživa, od Nórov, Dánov alebo Fínov, ktorínám budú hovoriť, že sú potomkami Vikingov, kým sú mladí a silní a môžu skákať, až po pravicovo založené slovenské hnutia, ktoré kričia, že sme Slovania a tak isto skáču kým sú mladí a zdraví.

 

Čo je vtipnejšie je, že akýkoľvek pokus niečo zmeniť prinesie to isté. Niekto si poskladal perfektnú kalkuláciu, že ak ľudia budú musieť robiť,podľa nich dobré veci, s tým, že si budú musieť uvedomovať, že robia dobré a nie zlé veci tak nikto nepojde protichodne. A keď náhodou áno, dajú ho všetci dole. Od jedincov, ktorí sú buď slávni alebo zatratení spoločnosťou až po národy vačšie,ktoré diktujú menším a ďalej do celosvetového systému, kde sa všetci môžu búriť ako chcú, aj tak robia to, čo ten systém má. Vývoj nás preklial len k jednému, že sme odkázaní aby sme sa v tejto klietke snažili urobiť zo života to najlepšie čo sa dá. Robíme to pre seba, pre naše lásky, pre dobro seba či iných... Akýkoľvek pokus robiť niečo zlé nás vrhá do pekiel... ktorý je prekrútený aby tam zapadalo všetko čo svetu nevyhovuje.

 

Záver

 

Kým nám celý svet kričí, že prekonaním samého seba a prejdením cez peklo nás čaká spasenie, ktoré nám nikdy k dispozícii nie je, len hromada nových prvkov, ktoré sa pomaly púšťajú do našich myslí a my sme tak ohúrení, že nám stačia na celú večnosť. Dobro, zlo,neutrál a čokoľvek je relatívne obmedzený pojem už keď všetko odvodené od tohto pravidla je odvodené z neho. Ja viem, že vidím veci celkom jasne. Neurobil som nič, čo by nevyžadovalo seba angažovanosť až na hranici seba obety. Nikdy ale nie bezhlavo a nikdy nie zbytočne. Som hrdý na to, že čokoľvek sa stalo, lepšieto byťnemohlo a horšie sa to nepodarilo.

 

A toto je vážne dej, ktorý patrí medzi tie najmenšie problémy, čo v živote mám. Ja som aký som odjakživa. Mne nie je treba udalosti, ktoré ma niečo naučia, ale bez nich by som vážne mal obmedzené množstvo postrehov o živote.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?